Nevyhnutné právo pre zabezpečenie dôstojného života, ktoré ani v 21. storočí vo vyspelých krajinách nie je stále garantované pre občanov.
Všeobecná deklarácia ľudských práv: Článok 25 (1) Každý má právo na životnú úroveň zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt vrátane potravy, šatstva, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych opatrení; má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej nespôsobilosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastali okolnosťami nezávislými od jeho vôle.
ISOP: Právo na bývanie nie je zaručené pre každého. Bezdomovci nás o tom presviedčajú. Pritom je bývanie úplným základom pre každého človeka. Každý človek potrebuje v prvom rade strechu nad hlavou, aby vôbec mohol riešiť ostatné svoje potreby a taktiež viesť plnohodnotný život.
Nezabezpečenie práva na bývanie pre každého občana v spoločnosti, vnímam ako jeden z najzávažnejších problémov súčasnej liberálnej demokracie. O to viac všetky podnikateľské činnosti v tejto oblasti, či už predaj drahých bytov, poskytovanie hypoték na dlhé obdobie alebo prenajímanie bytov súkromníkmi.
