„Zdravie nie je tovar, by malo byť heslom každej sociálne spravodlivej spoločnosti.“
Lekárska starostlivosť je čím ďalej tým viac vytláčaná z verejného priestoru. Stále viac služieb a liekov je doplácaných pacientami a stále viac zdravotníckych zariadení prechádza postupne pod súkromné vlastníctvo. Súkromný sektor by vôbec nemal byť prítomný pri zdravotnej starostlivosti pre občanov.
Jeho miesto môže byť maximálne pri poskytovaní doplnkových služieb, ktoré nesúvisia so zdravím, alebo ohrozením na živote. Vysoká prítomnosť súkromného sektora v zdravotníctve je veľkým zlyhaním liberálnej demokracie.
VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV
Článok 25 (1) Každý má právo na životnú úroveň zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt vrátane potravy, šatstva, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych opatrení; má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej nespôsobilosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastali okolnosťami nezávislými od jeho vôle.
