Agenda 2030 a SDGs (Sustainable Development Goals) súbor 17 cieľov OSN a jej nebezpečenstvá

Ak chce Slovensko čerpať peniaze, musí spĺňať ciele definované OSN a EÚ, nie vlastné národné priority.Ako sa teda tieto agendy dostali na Slovensko a prečo sa ich presadzovanie zintenzívnilo počas vlád Matoviča a Ódora.

Agenda 2030 OSN a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) sa za posledné roky stali jedným z najvplyvnejších dokumentov ovplyvňujúcich politiku Slovenska. Hoci ide o globálnu iniciatívu, jej konkrétna podoba v jednotlivých krajinách závisí od domácich vlád a ich ochoty prenášať záväzky OSN do národnej legislatívy, stratégií a smerovaní štátu.

Poďme si povedať ako to celé vznikloV roku 2015 prijalo Valné zhromaždenie OSN Agendu 2030 jednomyseľne – hlasovaním všetkých členských krajín, Slovensko nevynímajúc. Nebol to zákon, ani referendum. Skôr deklarácia, ktorá hovorí, kam by sa mali štáty do roku 2030 posúvať v sociálnej, ekologickej a ekonomickej oblasti.Slovensko následne vypracovalo niekoľko strategických dokumentov, ktoré mali definovať spôsob, akým sa cieľov OSN dotknú domácej politiky. Vlády v rokoch 2016–2018 vytvorili rámec, ktorý určoval, kde sú priority Slovenska – od sociálnej oblasti až po životné prostredie.

Pozor, skutočný zlom prišiel až za Matoviča a HegeraAj keď prvotné dokumenty vznikli už skôr, kľúčový posun nastal po roku 2020, keď nastúpila vláda Igora Matoviča. Práve v tomto období vznikol najdôležitejší dokument celého procesu — Slovensko 2030.

Dňa 20. januára 2021 ho schválila vláda. Ide o rozsiahly strategický materiál, ktorý spája štátne politiky so 17 cieľmi Agendy 2030. Pre Slovensko to znamenalo, že ciele OSN a EÚ sa stali základným smerovaním regionálnej, sociálnej, klimatickej a hospodárskej politiky.

Dokument zároveň nastavuje mechanizmy hodnotenia akože „pokroku“ Slovenska voči medzinárodným organizáciám. Už to nie je len odporúčanie – štát má povinnosť vypracúvať správy, preukazovať zmeny a zosúlaďovať pripravované politiky s SDGs.Ódorova vláda pokračovala v rozbehnutom proceseHoci úradnícka vláda Ľudovíta Ódora nebola akože politická a nemala mandát prijímať zásadné zákony, pokračovala v implementácii Agendy 2030 na úrovni:*prípravy správ o plnení,*vyhodnocovania jednotlivých cieľov,*podpory projektov zelenej transformácie,*presadzovania opatrení kompatibilných s klimatickými a sociálnymi požiadavkami OSN a EÚ.

Niet pochýb, že práve v tomto období sa celá agenda ešte viac zakorenila do fungovania rezortov.Prečo to vyvoláva otázniky a prečo je to nebezpečné?Agenda 2030 nie je sama o sebe zákonom. Je to strategický rámec. Problém však nastáva vtedy, keď sa zo štylistických cieľov stávajú záväzné opatrenia pre štáty.

1. Smerovanie štátu určujú medzinárodné organizácieSlovensko je konzervatívna krajina, no mnohé z cieľov SDGs sú založené na progresívnej ideológii, ktorá nereflektuje prirodzené hodnoty slovenskej spoločnosti.

2. Zelená transformácia môže poškodiť priemyselCiele ako znižovanie emisií či obmedzovanie tradičnej energetiky nie súť pre priemyselné krajiny, ako je Slovensko, výhodné. Nájmy, energie, výroba – všetko zdražie.

3. Digitálna kontrola a zásah do súkromiaSDGs podporujú rozsiahlu digitalizáciu, prepojené registre a sledovanie rôznych sociálnych indikátorov. To je najviac citeľné riziko pre súkromie občanov.

4. Mechanické preberanie odporúčaní môže oslabiť suverenituNie je tajomstvom, že mnohé európske fondy a programy sú podmienkované tým, či krajina postupuje podľa Agendy 2030. To postupne vytvára závislosť politiky od medzinárodných organizácií.

Ako obstáli jednotlivé vlády v týchto procesoch?Vlády pred rokom 2020 – Fico a neskôr Pellegrini – pripravili rámec, ktorý nebol v tom čase vnímaný ako hrozba. Bolo to súčasťou širšieho medzinárodného trendu. Programy boli skôr zámermi, nie nástrojmi zásadnej zmeny.

Vlády po roku 2020 – Matovič, Heger a neskôr Ódor – sú však obdobím, kedy sa Agenda 2030 stala súčasťou praktického riadenia štátu. Schválenie dokumentu „Slovensko 2030“ vytvorilo priestor na to, aby sa medzinárodné ciele začali aktívne pretavovať do politík, dotácií, plánov a požiadaviek na jednotlivé rezorty.

ČO to pre nás môže znamenať ?Ak chce Slovensko čerpať peniaze, musí spĺňať ciele definované OSN a EÚ, nie vlastné národné priority.Agenda 2030 môže byť vnímaná ako snaha priniesť systémové riešenia. Reality je však taká, že predstavuje riziko pre suverenitu, hospodárstvo a tradičné hodnoty krajiny. Dôležité je, aby sa Slovensko nenechalo vtiahnuť do slepého preberania globálnych cieľov bez zohľadnenia vlastných národných záujmov.Diskusia o tejto téme je preto viac než potrebná. Nie preto, aby sme niekoho obviňovali, ale aby sme si ako krajina jasne určili, kam chceme smerovať my, nie kde nás majú tlačiť medzinárodné organizácie či vlády, ktoré rozhodujú bez mandátu občanov.

Dušan Stríž