Dušan Stríž: Vysoká cena energií? Nie, Fico za to nemôže, Green Deal a povolenky, je agenda Progresívneho Slovenska

Dušan Stríž: Vysoká cena energií? Nie, Fico za to nemôže, Green Deal a povolenky, je agenda Progresívneho Slovenska

Diskusia o cenách energií sa na Slovensku často točí okolo vlády, cien od výrobcov či cien distribúcie. Lenže ak sa pozrieme na čísla, vidíme, že slovenské elektrárne vyrábajú lacno a stabilne. Problém nevzniká u nás. Problém vzniká v Bruseli, v jeho systéme emisných povoleniek, ktoré sú dnes drahšie než samotná elektrina.

Slovensko má výnimočne silnú energetickú základňu. Jadrové bloky vyrábajú bežne za 45 až 65 eur za megawatthodinu, voda dokonca ešte lacnejšie. Uhoľné bloky, hoci sú terčom politických kampaní, vyrábajú elektrinu technicky za približne 35 až 55 eur. Toto sú čisté výrobné náklady, ktoré odrážajú realitu, nie politiku.

Problém nastáva v momente, keď k týmto nízkym nákladom pribudne emisná povolenka. Jedna megawatthodina z uhlia znamená približne jednu tonu CO₂. A ak stojí povolenka 60 až 90 eur, výsledná cena za uhoľnú elektrinu okamžite preskočí hranicu sto eur. Inými slovami – povolenka je drahšia ako samotná výroba. A práve tu treba začať hľadať príčinu vysokých cien, ktorým dnes čelíme.

Brusel spravil zásadnú chybu (alebo pre niekoho zámer) v tom, že z emisných povoleniek urobil nie ekologický nástroj, ale cenný papier. Sú obchodovateľné na trhu úplne rovnako ako akcie či komodity. To znamená, že ich môžu nakupovať banky, investičné fondy, dôchodkové fondy či špekulatívne skupiny. Čím viac ich držia, tým vyššia je cena. A tak ako pri každom cennom papieri, cena sa neodvíja od reality, ale od dopytu, špekulácie a vôle investorov čakať na rast. Preto sú ceny nestabilné, v skutočnosti nepredvídateľné a pre energetiku zničujúce.

Slovenský výrobca elektriny nemá žiadnu šancu tento systém ovplyvniť. Ak chce vyrábať, musí povolenku kúpiť. Ak ju kúpi, premietne náklad do ceny. A keď ju premietne do ceny, zaplatí to občan aj podnik. To je celý mechanizmus. A nie je to nič iné ako trh, ktorý má byť ekologickým nástrojom, no v skutočnosti funguje ako investičné ihrisko pre finančné skupiny.

V politických debatách sa často hovorí o tom, kto môže za vysoké ceny energií. Slovenská vláda môže meniť tarify, nastavovať kompenzácie či vyjednávať pre domácnosti rôzne úpravy, no jadro problému leží mimo jej dosahu. Európske povolenky sú dnes najväčším dôvodom, prečo sú ceny energií v Európe jedny z najvyšších na svete. Green Deal nie je len ekologický program, ale dôležitý finančný mechanizmus, v ktorom sa točia miliardy eur. A tieto miliardy nekončia v ekologických projektoch, ale na účtoch fondov, ktoré s povolenkami obchodujú. Takže tu vôbec nejde o záchranu planéty, ale čistý biznis, pre finančné a investičné skupiny.

Slovensko by dnes mohlo mať elektrinu za polovicu toho, čo platíme. Technicky to vieme zabezpečiť. Výrobu máme lacnú, stabilnú a spoľahlivú. No kým budú povolenky fungovať ako cenný papier na špekulatívnom trhu, žiadna slovenská vláda tento problém nevyrieši. A práve toto je fakt, o ktorom sa v slovenskej energetike hovorí potichu, ak vôbec.