Milan Kravec: Operácia vo Venezuele? Zbytočné pohoršovanie, ktoré svet nezmení. Rozloženie nového sveta je v plnom prúde

Áno, môžu. Oháňanie sa medzinárodným právom, ktoré je dnes len zdrapom papiera, nikoho z “Veľkých” reálne nezaujíma minimálne už 25 rokov. Mandát OSN je len povinná fráza, ktorú musí každý formálne použiť, ale príčetní vedia, že tam sa to končí. Mandát OSN obchádza každý “Veľký” a každý “Veľký” naň zvysoka kašle.

Trump typický Američan. Na tlačovke po vydarenej akcii ospevuje armádu prívlastkami: skvelá akcia, veľkolepá akcia, americká armáda je najlepšia atď…. Presne toto isté sme počúvali aj pri útoku na Irán. A úprimne. Až taký masaker v Iráne, ani vo Venezuele, ako bol za Clintona v Belehrade, sa nekonal. Aj keď ani toto nikto nechce zľahčovať. Je hrozné byť s pocitom, že nad nejakým mestom preletujú cudzie stroje.

Aj v prípade Iránu bol jedným slabým útokom uzavretý incident a opäť podľa Trumpa to bola úžasná operácia a tým sa to celé uzavrelo. Nič sa nezmenilo ani teraz. Trump ukázal svetu divadlo, typicky americké používanie superlatívov.

Zaujímavé je zmocnie sa prezidenta iného štátu. Bez krutej prestrelky a desiatok mŕtvych. To je zvláštny western. Až to pôsobí, akoby Maduro a jeho osadenstvo čakali na americkú Delta Force a odovzdal sa im.

Môžu veľkí napadnúť malých?

Áno, môžu. Kedy chcú. Medzinárodné právo je už roky len zdrap papiera a oháňajú sa ním zväčša malé čivavy, brešúce spoza plota. Čo iné im aj ostáva? Keď však “Veľký” plot preskočí, čivava sa schová a tíško čaká, čo sa bude diať. Tie čivavy nazývajme “Malí”.

Tí “Malí” môžu hrať úlohu jedine kokeršpaniela, ktorý sa motá okolo stola plného jedla a čaká, či mu niekto hodí nejakú odrbinku. Ak hodí , je spokojný. Ak nehodí, tiež je spokojný. A ak ho od stola vyženú, ani nemukne.

Na druhej strane ani koloniálne mocnosti ako Francúzsko, či Španielsko, už nie sú tým, čím bývali. Nezmôžu sa na nič. Poštekajú, odsúdia, pohoršujú sa tam, kde im to práve vyhovuje a tým ich “vplyv” sa začína aj končí. Svaly dokážu robiť jedine proti “Malým” ako Slovensko, či Maďarsko, ale vo svetovej hre sú spolu s celou EÚ ako deduškovia s Alzheimerom. Občas hodia silné reči, každý ich má rád, aj Trump ich potľapká po pleci, ale ich názor nezaujíma nikoho skutočne “Veľkého”.

Čiže môžu si veľkí a silní bez mandátu OSN robiť, čo chcú?

Áno, môžu. Pojem „medzinárodné právo“, ktorým sa oháňajú malé čivavy, dnes už nezaujíma žiadnu veľmoc. Či je to dobrodružný eastern na Ukrajine alebo western vo Venezuele a čivavy tak maximálne poštekajú aj v prípade Číny, keď sa tak rozhodne.

Či bude niekomu chýbať Maduro, ako nám to zvestovali Korčok a PS?

No asi niekomu chýbal. Američanom, ktorí si ho zobrali.

Čo sa teda stalo?

Vlastne nič nečakané. Bez ohľadu na to, či ideme do hĺbky problémov v prípade Ruska na Ukrajine alebo USA vo Venezuele, vždy je to o tom istom. “Veľkí” chceli, “Veľkí” urobili. Nepýtali sa nikoho a ani sa pýtať nebudú. A o tom bude svet v najbližších desaťročiach.

Končí éra vznešených slov a nekonečného hľadania zástierok na to, aby si veľkí mohli robiť, čo sa im zachce. Veď Trump ani nepredstiera, že Venezuela je cukrík z dezertu s bohatou náplňou ropy.

Progresívcom sa rúca ich svet politiky založenej na nekonečnej „solidarite“, hľadaní v tvorovi, ktorý šteká mačku a vydávaní toho za normu. Realita padá na túto planétu rýchlejšie ako ceny energií v Európe. Je koniec éry vznešených hodnôt, prichádza éra rýchlych riešení, ktoré prinášajú “rychlý prachy”.

Čo to znamená pre Slovensko?

Momentálne je to to najlepšie, čo môže byť. Robert Fico má aspoň mikrovzťahy v Moskve, Washingtone aj Pekingu. Bol kritizovaný, že jeho návštevy neprinášajú výsledky. Možno nie ekonomické, tie možno prídu, možno nie. Ale korčuľovanie medzi veľkými chlapcami, ktorí si malého brata v najlepšom prípade nebudú všímať ako korisť, možno prinesie pokoj a väčší prospech pre krajinu. To čo má Venezuela v prípade ropy, to má Slovensko v prípade vody. Ale ani to nemusí byť raz rozhodujúce, aké vzťahy s kým Slovensko bude mať a je jedno kto bude na čele štátu. Dnes vidíme, že veci sa dejú “po dobrom” a kto sa nepodvolí, čaká ho riešenie “po zlom”.

Zaujímavé bude sledovať, ako dopadne EÚ a NATO. NATO je pod vplyvom USA a cesta robiť dobrodružstvá na vlastnú päsť pre európsku časť NATO neexistuje. EÚ? Tá chce byť tak veľmi rešpektovaná, že až nie je. Rešpektuje ju jedine Zelenský, ale len do výšky dotácie, ktorú mu úradníci z Bruselu pošlú na úrok vlastného obyvateľstva, ktorému už tiež dochádza trpezlivosť.

Takže, čo sa vlastne po nočnom ohňostroji vo Venezule stalo? Nič nové. Viac ako Caracas vybuchovali sociálne siete politikov povinnými statusmi v štýle “nepáči sa nám to, ale skúsme nenaštvať stýka Donalda, aj tak nič nezmeníme”.

Autor: Milan Kravec