Lucia Hubinská: Epstein files sú kapitalistické spisy
Len pár mesiacov pred zverejnením Epstein files vyšla Správa o globálnej nerovnosti, ktorá ukázala, že 0,001 % svetovej populácie vlastní viac majetku než najchudobnejšia polovica ľudstva.
Menej než 60-tisíc ľudí má väčšiu ekonomickú moc než viac než štyri miliardy ostatných. Ale čo to pre nás znamená v skutočnosti? Tu nehovoríme len o odlišnosti príjmov, o rozdieloch v tom čo si niekto môže alebo nemôže dovoliť kúpiť, alebo o medzerách v životných štýloch. Oveľa dôležtejšie je uvedomiť si, ako tieto obrovské nerovnosti priamo prispievajú k rozkladu sveta, v ktorom má demokracia mať ešte nejaký význam.
To čo vidíme v Epstein files je dokonalá ilustrácia toho, ako zvrátená je extrémna ekonomická nerovnosť. Tá totiž nevytvára len chudobu, ale kreuje osobitnú triedu ľudí, ktorá sa pohybuje mimo demokratických pravidiel, mimo zákona a čoraz častejšie aj mimo elementárnych morálnych zábran.
Epstein files sú síce desivé, ale sú šokujúce len pre tých, ktorí ešte stále veria, že extrémne bohatstvo je zlučiteľné s demokraciou. Neodhaľujú len sieť známostí či individuálne zlyhania. Odhaľujú mentálny svet globálnej elity, v ktorom je normálne kupovať si prístup k ľuďom, telám, štátom a inštitúciám. Svet, v ktorom má všetko cenu a nič nemá hranice.
Jeffrey Epstein nebol ojedinelý prípad mentálnej a morálnej deviácie jednotlivca. Nebol to len "pedofil s peniazmi“. Bol logickým produktom triedy, ktorá si zvykla, že bohatstvo znamená absolútnu moc. Keď má niekto súkromné lietadlá, ostrovy, armádu právnikov, banky, politikov a médiá, hranica medzi dovoleným a zakázaným sa prirodzene vytráca. Sexuálne násilie, obchodovanie s ľuďmi, zneužívanie maloletých, vydieranie, korupcia a absolútna beztrestnosť nie sú excesy. Sú systémovým dôsledkom peňazí bez kontroly. Aj tie najbizarnejšie a najodpornejšie obvinenia, ktoré v týchto kruhoch kolujú, nie sú znakom výnimočnosti, ale znakom rozkladu akejkoľvek spoločenskej brzdy.
V dokumentoch sa objavujú aj predstavitelia monarchií a najvyšších politických štruktúr. Britská monarchia má v tomto príbehu svoje temné miesto. Prince Andrew, teraz už zbavený šľachtického titulu, sa stal verejne známym príkladom toho, ako sa aristokratická beztrestnosť stretáva s kapitálom, ktorý si môže dovoliť kúpiť mlčanie, lojalitu aj čas. Menej nápadne, no rovnako symptomaticky, sa v spisoch objavuje aj belgický Prince Laurent. Nejde o to, čo presne títo ľudia urobili alebo neurobili. Ide o to, ako samozrejmé bolo ich miesto v tomto svete.
Rovnako samozrejmé bolo aj pre politických lídrov. V Epstein files sa objavujú mená ako Bill Clinton, Donald Trump, izraelský Ehud Barak, Bill Richardson, britský Peter Mandelson. Rôzne krajiny, rôzne politické tábory, rôzne verejné rétoriky, spoločným menovateľom však bol ich pohyb v priestore, kde sa politika mieša s peniazmi a kde demokratická zodpovednosť prestáva existovať.
Epstein nebol politik. Nikto ho nevolil. Neniesol žiadnu verejnú zodpovednosť. A predsa sa pohyboval v najvyšších etalónoch politického sveta, rozprával sa o kariérach ministrov, diplomatov a lídrov, otváral dvere k medzinárodným funkciám a zasahoval do politických procesov cudzích krajín. Vo vzťahu k Slovensku dokumenty ukázali, že M. Lajčák a J. Epstein spolu okrem dievčat preberali aj politické témy, vrátane možnej Lajčákovej demisie z funkcie ministra zahraničných vecí či jeho kariérnych ambícií. Epstein sa snažil otvárať pre Lajčáka dvere k vysokým funkciám, dokonca až k pozícii generálneho tajomníka NATO. Ešte v predošlej várke spisov sa objavil aj výrok, podľa ktorého by Lajčák mohol byť prezidentom Slovenska namiesto Zuzany Čaputovej, „ak by počúval“. Toto nie je zlyhanie jednotlivých demokracií. Toto je dôkaz, že demokracia a extrémna koncentrácia bohatstva nemôžu dlhodobo existovať spolu. Kapitalizmus v extrémnej fáze produkuje nielen nerovnosť, ale paralelný svet moci, v ktorom sa monarchovia, prezidenti, oligarchovia a finanční predátori stretávajú a rozhodujú o "veciach verejných" bez kontroly verejnosti.
Zvrátenosť superbohatej triedy nespočíva len v sexuálnych zločinoch, hoci tie sú najviditeľnejšie. Spočíva v tom, že sa z ľudí stávajú prostriedky, z krajín hracie ihriská a z politiky služba pre tých, ktorí platia. A tak na tej najvyššej úrovni filantropia, nadácie, mimovládky a „globálne iniciatívy“ často slúžia len ako kultivovaný obal pre tú istú logiku: ten kto má peniaze, má právo ovplyvňovať svet.
A zatiaľ čo náš verejný priestor je zahltený kultúrnymi vojnami, morálnymi panikami, a žabomyšími vojnami, skutočný problém zostáva nedotknutý. Existencia superbohatej kapitalistickej triedy, ktorá stojí nad spoločnosťou. Triedy, ktorej bohatstvo nevzniká prácou, ale extrakciou. Táto moc nie je legitímna, ale kúpená. A životný štýl tých, ktorí ňou disponujú je skoro vždy postavený na zneužívaní iných.
Epstein files nám nepripomínajú len to, že svet je zvrátený, alebo nespravodlivý. Sú mementom toho, že v kapitalizme, kde je všetko na predaj, sa skôr či neskôr začnú predávať aj osudy a budúcnosť. A ten, kto sa tento systém nesnaží zastaviť sa nemôže tváriť, že mu záleží na demokracii. Ak má mať politika dnes ešte nejaký zmysel, musí konečne prestať chrániť to, čo je dnes považované za nedotknuteľné: extrémne bohatstvo, extrémnu moc a triedu, ktorá si zvykla, že jej sa pravidlá netýkajú.
Zdroj: Facebook Lucia Hubinská
Inštitút ISOP
