Dominik Petruška: Recenzia na knihu Cudzinec (Albert Camus)
Novela Cudzinec, je s obľubou zaradzovaná medzi 100 najzásadnejších diel svetovej literatúry. Kniha vyšla v čase druhej svetovej vojny ako prvotina vtedy neznámeho francúzskeho autora pochádzajúceho z Alžírska.
Dnes už notoricky známy Albert Camus patrí medzi predstaviteľov francúzskeho ateistického existencializmu, aj keď sám odmietal filozofické škatuľkovanie. Do literárneho sveta vniesol pojem revoltujúceho človeka.
Jeho pohľad na svet ovplyvnil celú generáciu mladých Európanov, ktorí v ňom videli zosobnenie revolty proti absurdite sveta.
Hlavná postava románu Cudzinec – Meursault, asi najlepšie vystihuje Camusovo nazeranie na svet. Meursault sa správa voči svetu apaticky a nezaujate. Odmieta prijať vopred stanovený kódex slušného správania a na svoje okolie reaguje bez emócii.
Nemá veľké ambície, pričom asi najviac pripomína postavu úradníka z kafkových románov. Camus nám predkladá postavu absurdného človeka , ktorý stratil nádej a preto jedná inštinktívne.
Príbeh novely na čitateľa pôsobí zdanlivo nezaujímavo, až kým do hry nevstúpi zločin a Meursault sa ocitá na lavici obžalovaných. V druhej časti spoznávame hlavnú postavu ako introvertného človeka, ktorého najväčším previnením voči okolitému svetu, nie je zločin ale odmietnutie spoločenských pravidiel.
Hrdina z knihy Cudzinec je asi najoriginálnejším zobrazením hrdinu Camusovho typu, uvrhnutého do absurdného sveta. Camus vychádza z predpokladu že život speje k zániku a ničote a preto je sám o sebe viac absurdný ako zmysluplný.
Meursault sa vzdáva nádeje, čím revoltuje proti absurdite sveta. Zobrazuje tak človeka, ktorý neverí v posmrtný život a preto je preň svet absurdným divadlom ktoré odmieta hrať.
V diele Cudzinec nachádzame prvky Dostojevského psychologického románu, Nietzscheho nihilizmu, ako aj Kafkovho absurdného sveta. Camusovu prvotinu zároveň možno čítať ako vyjadrenie zúfalstva v ktorom sa nachádzal francúzsky odboj v čase druhej svetovej vojny ( aj keď vojna nie je v diele prítomná) alebo ako manifest ateistického existencializmu, ktorý má silné zastúpenie aj v dnešnom spoločenskom diskurze.
Dominik Petruška
Knihu nájdete aj na nasledujúcom odkaze: https://www.inlibri.online/p/cizinec
Inštitút ISOP
