Brazília zmizla z mapy hladu už druhýkrát. Dokazuje to, že o hlade rozhoduje viac politika, nie geografia

Ťažká potravinová neistota klesla v Brazílii na 0,6 % obyvateľov, najnižšiu hodnotu v histórii merania. Za tri roky ju opustilo 16,7 milióna ľudí. Najzaujímavejšie na tom je, že krajina to isté dokázala už raz a potom sa vrátila späť.

Share
Brazília zmizla z mapy hladu už druhýkrát. Dokazuje to, že o hlade rozhoduje viac politika, nie geografia
Týždenný trh v meste Pau dos Ferros v štáte Rio Grande do Norte na severovýchode Brazílie — v regióne, ktorý hlad zasiahol najviac. Foto: Marcos Elias de Oliveira Júnior, Wikimedia Commons, licencia CC0 — voľné dielo.

V júli 2025 zverejnila Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) výročnú správu SOFI a Brazília v nej klesla pod hranicu 2,5 % podvyživeného obyvateľstva. Tým sa dostala z takzvanej mapy hladu. O rok neskôr to potvrdila ďalšia správa a čísla sa medzitým ešte zlepšili: podiel ľudí v ťažkej potravinovej neistote klesol zo 6,6 % (obdobie 2021 - 2023) cez 3,4 % na 0,6 % v období 2023 - 2025. Strednú alebo ťažkú potravinovú neistotu zažíva 9,6 % Brazílčanov oproti 22,1 % pred piatimi rokmi.

Za tým nestojí jeden program, ale balík opatrení nazvaný Plano Brasil Sem Fome, spustený v auguste 2023. Príjmové transfery, školské stravovanie, výkup potravín od malých farmárov, cisterny na vodu, k tomu rastúca minimálna mzda a rekordná zamestnanosť. A práve tu je tá zaujímavá časť: Brazília presne toto všetko už raz urobila. Z mapy hladu odišla v roku 2014, v roku 2021 sa na ňu vrátila a teraz z nej odišla znova. Je jedinou veľkou krajinou, ktorá tú cestu prešla oboma smermi.

Mapa, na ktorú sa dá vrátiť

Mapa hladu FAO nie je zoznam chudobných krajín. Je to zoznam štátov, kde podiel podvyživených obyvateľov dosahuje aspoň 2,5 %. Brazília sa pod túto hranicu prvýkrát dostala v roku 2014, po dekáde programov spustených ešte za prvej Lulovej vlády. Potom prišla zmena politických priorít, pandémia a v roku 2021 bola späť.

Ekonóm Walter Belik z univerzity v Campinase to komentoval striedmo: práve preto, že Brazília ako jediná krajina zažila návrat, musí byť „dvojnásobne ostražitá". Ten návrat je totiž najtvrdší dôkaz, aký v tejto oblasti existuje, hlad v Brazílii nekopíruje geografiu ani HDP, ale rozhodnutia vlády, a reaguje na ne v horizonte niekoľkých rokov.

Nie jeden program, ale balík

Kľúčové čísla brazílskeho obratu. Zdroj: FAO - správa SOFI 2026, Ministerstvo sociálneho rozvoja Brazílie.

Plán Brasil Sem Fome koordinuje 24 ministerstiev a asi 80 programov okolo troch osí: príjem, dostupnosť zdravého jedla od výroby po spotrebu, a spoločenská mobilizácia. Jadrom je príspevok Bolsa Família, ktorý v rokoch 2023 - 2025 poberalo v priemere 20,7 milióna rodín, teda asi 54 miliónov ľudí.

Za pozornosť stojí jeden detail v jeho konštrukcii. Vláda zmenila pravidlá tak, aby rodine dávka nezanikla hneď, ako jej stúpne príjem, a do októbra 2025 z programu odišli dva milióny ľudí práve preto, že si našli prácu. Druhá polovica logiky je na strane ponuky: program výkupu potravín kúpil od 125 635 drobných farmárov 339 320 ton potravín za 1,72 miliardy realov, ktoré išli priamo rodinným farmám. Pribudlo aj 185 200 zariadení na prístup k vode vrátane 165 600 domácich cisterien.

Podiel obyvateľov v potravinovej neistote, trojročné priemery podľa metodiky FAO. Zdroj: FAO, správy SOFI 2025 a 2026.

Čo tá mapa nemeria

Tu treba byť poctivý, lebo titulok „krajina zmizla z mapy hladu" znie silnejšie, než čo sa naozaj stalo. Geograf José Raimundo Ribeiro z Federálnej univerzity ABC upozorňuje, že ukazovateľ, o ktorý ide, meria chronickú podvýživu, teda dlhodobý príjem pod približne 1 800 kalórií denne počas celého roka. Vznikol v sedemdesiatych rokoch, aby zachytil hladomory v krajinách zasiahnutých vojnou. Podľa Ribeira teda Brazília odišla z mapy chronickej podvýživy, nie z mapy hladu.

Čísla mu dávajú za pravdu. V období 2023 - 2025 žilo v strednej alebo ťažkej potravinovej neistote stále okolo 20 miliónov Brazílčanov a 21,1 % obyvateľov si nemôže dovoliť zdravú stravu. José Graziano da Silva, bývalý šéf FAO, k tomu dodáva ešte nepríjemnejší detail: mäso sa v jedálničku nahrádza salámou, a to je podľa neho koreň rastúcej obezity u detí.

Zostáva teda príbeh o dvoch veciach naraz. Krajina veľkosti kontinentu v priebehu troch rokov merateľne zmenila to, čo majú desiatky miliónov ľudí na tanieri. A zároveň už raz ukázala, ako rýchlo sa to dá stratiť.

Autor: Dano Surkovič


Zdroje

Grafiky: vlastné spracovanie na základe uvedených zdrojov, voľne použiteľné. Úvodná fotografia je pod licenciou CC0, teda voľné dielo - uvedenie autora nie je povinné, ale je slušné.


Paraguaj dal školákom tri jedlá denne. A rodičia začali vracať deti do štátnych škôl
Paraguaj zrušil 263 rozpočtov na školské stravovanie a nahradil ich jedným fondom. Za dva roky pribudlo takmer sto tisíc detí. Toľko, že vláda musela dosypať 191 miliónov dolárov. Rodičia začali sťahovať deti zo súkromných škôl do štátnych.
Peniaze priamo na účet: ako Škótsko znížilo detskú chudobu a prinútilo Londýn zmeniť zákon
Škótsko znížilo podiel detí v chudobe z 25 % na 21 % jedinou dávkou vyplácanou priamo na účet. A druhou dávkou, ktorú nikdy nevyplatilo, prinútilo britskú vládu zrušiť sporný dvojdetný limit pre celé Spojené kráľovstvo.

Read more