Artur Bekmatov: Povzbudenie pre ministra Takáča
Týmto textom chcem povzbudiť ministra pôdohospodárstva a vyjadriť mu podporu.
Deň po medializácii zámeru nemeckého investora zatvoriť Považský cukrovar sa minister stretol s vedením podniku. Čo je dôležité, Takáč vyjadril odhodlanie získať cukrovar do štátneho vlastníctva. A práve v tomto zámere ho chcem verejne povzbudiť.
Silnejší štát v ekonomike
Štát potrebuje bez diskusie posilňovať svoje postavenie v ekonomike. Kvôli lepšej kontrole hospodárstva, vplyvu na udržanie pracovných miest, či eliminácii regionálnych rozdielov. V poslednom období to vidíme sami: zahraniční majitelia sa bez mihnutia brvou rozhodnú zrušiť stovky pracovných miest či celé závody a ako štát sa na to môžeme len bezmocne prizerať.
V súčasných podmienkach sa posilňovanie pozície štátu v ekonomike nedá dosiahnuť ani znárodňovaním, ani zakladaním podnikov na zelenej lúke. Čo ale reálne je, je zachraňovanie vybraných podnikov v ťažkostiach.
Model vstupu štátu do podniku výmenou za jeho záchranu som navrhoval už v prípade podnikov Bukóza či Makyta. Oba podniky mali vážne ekonomické problémy. A v čase drastických škrtov štátu bolo, žiaľ, nereálne investovať do záchrany takého kolosu akou bola napríklad Bukóza.
Len vo vybraných prípadoch
Muselo by sa predchádzať tomu, že podnikateľskí špekulanti budú hádzať zodpovednosť za svoju neschopnosť na plecia štátu a zneužívať prípadnú ochotu štátu zachraňovať podniky. Preto by tento mechanizmus mal zohľadňovať aj priadnú hodnotu. V prípade Bukózy to bol charakter výroby, tradícia podniku, vysokokvalifikovaná pracovná sila, udržanie zamestnanosti v rizikovom regióne či čistička pre okolité obce, ktorá sa nachádzala práve v areáli Bukózy.
Investícia štátu do záchrany Makyty mohla byť základom pri budovaní štátnej textilky, ktorá by postupne pokrývala dopyt v iných štátnych podnikoch: na pošte, železniciach, v silových zložkách atď.
Bol by som rád, ak by analýza, ktorú si nechal vypracovať minister Takáč, priniesla priaznivý záver. A ak by Považské cukrovary boli prvým podnikom, ktorý zachráni štát, lebo súktomné vlastníctvo zlyhalo.
Viem si predstaviť fanatický odpor, ktorý by spustila opozícia, ak by sa štát odhodlal pustiť do záchrany výroby cukru na Slovensku a záchrany pracovných miest. O to viac uznania a podpry si zaslúži Takáč, keď sa za takýto zámer verejne postavil.
Zdroj: Artur Bekmatov