Pomáha minimálna mzda znižovať chudobu?

Tento článok je motivovaný odkazom na článok z liberálneho portálu Freedombunker, ktorý  tvrdí, že minimálna mzda nepomáha, ale vlastne častejšie a  viac škodí. (Ide o reálie z USA.) V článku sa tvrdí toto:

Minimálna mzda znižuje mobilitu. Minimálna mzda pomáha len tým, ktorí už prácu majú, ale zmenšuje šance nezamestnaných, aby prácu získali. Mobilitou sa však myslí aj vertikálna mobilita smerom nahor v hierarchii firmy. Podniky prechádzajú na plochšiu organizačnú štruktúru a je teda menej možností postúpiť na lepšie platené miesta. Ak pri pevnom rozpočte na mzdy musí podnik kvôli minimálnej mzde platiť viac najnižšie plateným profesiám, ostáva mu menej na odmeny pre ostatných.

Vplyvom zvyšujúcej sa minimálnej mzdy má čoraz menej mladých ľudí šancu zamestnať sa po získaní kvalifikácie, takže v mladom veku nezískajú pracovné návyky a sú na trhu práce dlhodobo znevýhodnení.

Minimálna mzda neznižuje chudobu. Minimálna mzda je práve na to určená, preto vznikla. Článok túto súvislosť nevyvracia. Potvrdzuje, že napríklad v roku 1997 narástla výrazne minimálna mzda a súčasne v rovnakom čase merateľne klesla chudoba. Avšak v rovnakom čase bola ekonomika na celkovom vzostupe a ten bol ovplyvnený inými faktormi, nie minimálnou mzdou. Keď je ekonomika na vzostupe, je viac pracovných miest a vyšší dopyt po práci. Tvrdenie článku je, že vzostup ekonomiky sa neudial vďaka minimálnej mzde, ale napriek tomu, že existuje a práve v tom čase vzrástla.

Chudoba pracujúcich je do istej miery dobrovoľná. Článok poukazuje na to, že za posledných 20 rokov sa zmenila štruktúra trhu práce. Stúpa podiel ľudí, ktorí žijú v chudobe a pracujú len na čiastočný úväzok. Je to narážka na situáciu, keď človek síce pracuje, ale len toľko, aby nestratil nárok na sociálne dávky. V týchto prípadoch je ich zamestnanie len doplnkovým príjmom. Článok tvrdí, že ľudia si volia sami, či budú pracovať na plný, alebo len čiastočný úväzok a keď si popri svojej chudobe častejšie volia čiastočný úväzok, je to ich vlastná voľba.

Minimálna mzda pomáha malej skupine ľudí na úkor všetkých ostatných. Zvyšovanie minimálnej mzdy nikomu nepomôže dostať sa z chudoby, zhoršuje však šance slabo kvalifikovaných ľudí, že sa k práci dostanú. Námietkou je aj to, že množstvo ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu na čiastočný úväzok a sú blízko hranice chudoby, skresľujú štatistiky. V článku sa tvrdí, že mnohí z týchto ľudí majú aj ďalšie príjmy, ktoré sa do pracovných štatistík nezapočítavajú a výsledok potom prehnane podporuje význam minimálnej mzdy. Minimálna mzda sa propaguje ako nástroj na to, aby sa miliónom ľudí pomohlo dostať z chudoby. Realita je taká, že z minimálnej mzdy profituje len malá skupina ľudí, a ešte aj tá ako dôsledok pociťuje menšie možnosti pracovať v nadčasoch a teda zarobiť si viac.

Toľko teda článok.

Treba povedať, že vyššie citovaný portál zastáva liberálne pozície a daný článok má rétoriku liberalistických ekonómov, veď to poznáme aj z našich krajov. Viaceré argumenty znejú veľmi demagogicky a musel som sa ovládnuť, aby som sa nesnažil vlastnými poznámkami uviesť ich na pravú mieru. Kvôli vyváženosti teda pripojím aj opačný názor a skúsim nechať čitateľov vytvoriť si vlastný názor.

Daný článok sám tvrdí, že vznikol ako reakcia na apel Inštitútu ekonomickej politiky (EPI), ale viaceré tvrdenia z neho ignoroval a na iné neodpovedal úplne. Napríklad výsledok pracovných štatistík, ktorý poukazuje na príjmovú nerovnosť. V období, keď v USA prebiehal najvýraznejší vzostup ekonomiky a rástli aj mzdy, sa rapídne zvyšovala príjmová nerovnosť. Mzdy rástli oveľa rýchlejšie na vyššom konci, ako na strane minimálnej mzdy, a keď zoberieme do úvahy infláciu, minimálna mzda sa za posledných 20 rokov reálne znižovala a dnes je o 25 % nižšia ako na konci 60-tych rokov.

EPI poukazuje aj na to, že nie všetko môže ovplyvniť minimálna mzda, existuje napríklad sústavný tlak zamestnávateľov na elimináciu odborov. Odbory spravidla pôsobili sektorovo a cieľom ich kolektívneho vyjednávania bola celková mzdová politika, nielen minimálna mzda. Elimináciou odborov sa zamestnanci dostávajú do nevýhodnejšej vyjednávacej pozície pri rokovaní o svojej mzde.

Veľmi závažným a bežným javom je aj okrádanie zamestnancov. Je veľmi časté, že zamestnanci sú nútení pracovať viac hodín v nadčasoch, za ktoré nedostanú mzdu. Alebo, najmä nižšie zárobkové kategórie, sú nútení pracovať na živnosť ako subdodávatelia a zamestnávateľ potom nemusí evidovať ich pracovný čas a platiť príplatky za nadčasy, prácu v noci a vo sviatok a podobne. Do tejto kategórie spadajú aj zamestnania typu just-in-time, kedy hlavne stavební robotníci nemajú pravidelný pracovný čas, ale zamestnávateľ ich zavolá na presnú hodinu a robia toľko, koľko si zákazka vyžaduje.

Keď postoje týchto dvoch článkov konfrontujeme, tak liberalisti vlastne tvrdia, že javy ako okrádanie zamestnancov a eliminácia odborov sú dôsledkom zvyšujúcej sa minimálnej mzdy.

Názor liberálnych ekonómov vyjadruje  reprezentatívne napríklad prof.  J. Dorn, vydavateľ Cato Journal. Tvrdí, že je mýtus, že minimálna mzda chráni zamestnancov pred vykorisťovaním a že je oveľa múdrejšie nechať zamestnancom a zamestnávateľom slobodu vyjednávania.

Oproti tomu socialistický portál Solidarity, s vedomím, že kapitalisti striktne spájajú úroveň miezd len s produktivitou práce a pomerom ponuky a dopytu na trhu práce píše, že snaha zamestnávateľov o vyplácanie čo najnižších miezd, pod úrovňou minimálnej mzdy, je len morálny problém, lebo túto snahu neovplyvňuje ani produktivita práce, ani úroveň ponuky na trhu práce.

Celý doterajší text sa týkal hlavne USA. Aby ste si mohli urobiť vlastný názor na základe našich reálií, pripojím nižšie niekoľko údajov a grafov z Európskych pracovných štatistík.

Na tomto grafe je porovnanie výšky minimálnej mzdy v jednotlivých krajinách EÚ, zoradené sú približne od najnižších vľavo smerom k najvyšším. Celkom vpravo je minimálna mzda v USA. Dva stĺpce znázorňujú minimálnu mzdu v roku 2009 (žltý stĺpec) a v roku 2019 (modrý stĺpec).

Verím, že čitateľ v prvom momente môže zabudnúť na celý predchádzajúci text, ak si uvedomí, že minimálna mzda v našich krajinách (CZ + SK) je jedna z najnižších v EÚ, že naša priemerná mzda sa približne vyrovná tej minimálnej v USA, ale aj krajinách PIGS. No najmä to, že na minimálnu mzdu najvyspelejších krajín EÚ dosahuje v našich krajinách len máloktorý riadiaci zamestnanec.

…Zelená čiarka súvisí so škálou na pravej osi a znázorňuje priemernú rýchlosť rastu minimálnej mzdy za posledných 10 rokov. Grécko je jediná krajina s poklesom. Neprekvapí to.

Tento graf zobrazuje podiel zamestnancov v percentách, ktorí sú platení minimálnou mzdou alebo mzdou len o málo väčšou. Žltý stĺpec vyjadruje údaj za rok 2010 a modrý za rok 2014, teda graf sa nedá priamo porovnávať s predchádzajúcim. Všimneme si ale, že hoci v našich krajinách je len málo zamestnancov odkázaných na minimálnu mzdu, v tých najvyspelejších je to podobne.

Skúsme však konfrontovať s dátami aj priamo tvrdenia z citovaných článkov. Na tomto grafe je porovnanie vývoja nezamestnanosti v USA (modrá krivka) za obdobie 1950 – 2010 s vývojom minimálnej mzdy (červená krivka). Všimneme si, že celkom zrejmý súčasný rast nezamestnanosti aj minimálnej mzdy, ktorý sa zdá potvrdzovať tvrdenia liberalistov, sa vyskytol len raz, krátko na prelome 80-tych a 90-tych rokov. Všimneme si tiež viacero období, v ktorých sa tieto krivky pohybujú opačnými smermi, keď nezamestnanosť v dlhšom období klesá, hoci v tom istom čase minimálna mzda stúpa. Ani iné špecializované prieskumy zamerané na súvislosť minimálnej mzdy a nezamestnanosti (napríklad tu, tu alebo tu) nepotvrdzujú teórie liberalistov o tesnej korelácii medzi minimálnou mzdou a nezamestnanosťou.

Téma minimálnej mzdy je v súčasnosti frekventovanou témou, o ktorej hovoria v EÚ najmä socialisti. Ich agendou je koordinované zvýšenie minimálnej mzdy v krajinách EÚ na úroveň 60 % priemernej mzdy a ďalšie zlaďovanie politík jednotlivých krajín EÚ v mzdovej oblasti. Hlavným argumentom je, že úroveň miezd by mala byť taká, aby umožňovala dôstojný život pracujúcich a je to jedno zo základných práv.

Na poslednom obrázku, ktorý znázorňuje priemernú úroveň miezd v jednotlivých krajinách EÚ, si ukážeme, že zlaďovanie mzdových politík veru nebude jednoduchá a krátkodobá záležitosť.

Marián Moravčík

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *