Kapitál od Thomasa Pikettyho je úctyhodná, 750-stranová, kniha. Už na prebale nesie názory niektorých súčasníkov, že je to najvýznamnejšia ekonomická kniha začiatku nového storočia. Mnoho ďalších superlatívov dostala takmer v každom svetovom periodiku, no do zástupu pochlebovačov sa nezaradím. Kapitál, témou aj rozsahom, naráža na rovnomenné základné dielo od Karla Marxa a Pikettyho som zobral do rúk práve zo zvedavosti, ako rozvinul a aktuálne teoreticky rozpracoval Marxove myšlienky. No sklamal som sa. Marxova kniha v 20. storočí niekoľkokrát zatriasla svetom. V porovnaní s ním Piketty len „slabučko hryzká“ a teda ma neprekvapuje, že od mainstreamových ekonómov dostáva len slová chvály.
Neupieram Pikettymu obrovské množstvo spracovaného materiálu a času, ktorý téme venoval. Kniha je bohatá na prehľadne podané fakty a určite by bola užitočná pre štúdium histórie ekonomiky. No neobsahuje prakticky žiadne syntetické systémové poznatky, o ktoré by sa mohli oprieť zásadní kritici kapitalizmu v 21. storočí. Všímavý ľavicový pozorovateľ to, čo Piketty predkladá ako výsledky výskumu, už spravidla pozná a kniha mu len poskytne fundované argumenty. Dokonca ani v záverečnom zhrnutí ľavičiar nenájde nič nové. Základným poznatkom je to, že hlavným faktorom rastu príjmovej nerovnosti je pasívny príjem. Teda kapitál, ktorý produkuje výnosy bez vynaloženia ďalšej podnikateľskej aktivity. Oproti Marxovi je to posun v tom, že implicitne znižuje význam vlastníctva výrobných prostriedkov, ale čitateľ sa nedozvie ani to, čo je hlavnou príčinou (ako keby šlo o vrodenú vlastnosť kapitálu), a nedozvie sa ani to, čo by sa s tým dalo robiť (efektívny technický postup).
Samotný Piketty cítil potrebu v závere napísať, že nikto pred ním nespracoval toľko štatistického materiálu v jedinej knihe a tak dôkladne. Popri absencii základného úderného výsledku človeku nevdojak príde na myseľ klasická hláška z Pelíškov: „Tolik práce…“
Jednu vec by som však chcel Pikettymu pripísať k dobru (a nevylučujem, že pri čítaní knihy čitateľ nájde viac podobných klenotov), hoci on to v knihe takto neformuloval. Z predložených historických údajov je viditeľné, že koniec socialistického zriadenia na východe Európy sa nepriaznivo odrazil na vývoji príjmovej nerovnosti prakticky v celom západnom kapitalistickom svete. Od konca 90-tych rokov sa všade v kapitalistickom svete prehlbuje príjmová nerovnosť a zvyšujú sa rozdiely medzi najbohatšími a väčšinou ostatných.
Ako to vyriešiť?
Budeme si musieť počkať na nejakú inú, údernejšiu knihu.
Zdroj: Belobog
