Ilustračný obrázok: Pixabay
Keď som pred štyrmi rokmi písala tento článok, mala som zvláštny pocit z toho, aké je jednoduché byť ľahostajný voči ľudskému utrpeniu, zatvárať oči pred vojnovým besnením.
Dnes tí, ktorí boli vtedy ľahostajní a mlčali, podporujú vojnové šialenstvo a vraždenie nevinných. Posielajú zbrane a vojenskú pomoc tam, kde tomu mali zabrániť….
Včera, 2. mája bolo štvrté výročie beštiálneho zavraždenia 48 ľudí v Odese. Pozrela som si správy, blogy a len v pár výnimkách som našla zmienku o tejto tragédii. Myslela som si, že títo ľudia, ktorí boli obeťami občianskej vojny na Ukrajine budú stáť nám ostatným aspoň za malú spomienku a pripomenutie si toho, čo by sa v normálnej zdravej spoločnosti nemalo diať.
Veľmi rýchlo zabúdame, na pre nás bezmenné a nevinné obete tých, ktorí sa neštítia kvôli vlastnému obohateniu a pocitu moci vraždiť nevinných ľudí.
Každá obeť vojny je nezmyselná a je úplne jedno na akej strane boli títo ľudia, zomreli pre chamtivosť a nenásytnosť mocných sveta.
V týchto dňoch nám médiá prinášajú správy o stretnutiach amerického prezidenta s politikmi z Európy.
V správach na čt24 bolo uvedené, že nemecká kancelárka našla v americkom prezidentovi spojenca proti Rusku v otázkach sankcií.
Bolo zvláštne pozerať na zástupcov týchto štátov. Jeden predstavoval krajinu, ktorá vyvolala najničivejšiu vojnu s miliónmi obetí v minulom storočí a druhý zasa predstavoval krajinu, ktorá vyvoláva vojnové vraždenie v tomto storočí.
Kto si dnes spomenie na státisíce nevinných obetí vrátane malých detí v Iraku, ktoré zahynuli kvôli neexistujúcim chemickým zbraniam, ktoré sa tam nikdy nenašli?
Na obete v Líbyi a Sýrii sa pozeráme ako na niečo, čo sa deje mimo nás a sú obeťami vojny.
Brutálna vražda M. Kaddáfiho bola označená ako zvrhnutie diktátora.
Kto dal právo Západnému svetu, aby rozhodoval, kto je a kto nie je diktátor a nepriateľ?
Kto dáva právo mocným sveta vraždiť nevinných?
Oni sami, alebo moc peňazí?
V týchto dňoch som čítala správu o tom, ako má byť blahorečené nevinné dievča, ktoré zavraždil opitý sovietsky vojak.
A čo obete nacistických vojakov, tie si nezaslúžia blahorečenie?
Nuž možno nestoja za zmienku, pretože nezapadajú do rétoriky novodobej propagandy, tak ako aj obete z Odesy, či ukrižovaný a zaživa upálený muž z Ukrajiny, ktorého mučenie a smrť si príslušníci Pravého sektoru natáčali pre zábavu.
Nezaslúžia si rovnakú pozornosť všetky obete, každej jednej nezmyselnej vojny?
Čo budú ľudia robiť, keď v podobnej nezmyselnej vojne budú zomierať ich blízki?
Budú sa zabávať a tváriť sa, že sa nič vážne nedeje, tak ako to robia teraz?
Devana
Slnovratovo 3. máj 2018
